Územie Slovenského krasu bola 1. marca 1977 ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO - Človek a bisféra (Man and the Biosphere).

V Slovenskom krase je známych vyše 700 jaskýň a priepastí.

Rastliny a rastlinné spoločenstvá sú najpôsobivejšou zložkou prírody Slovenského krasu.  Sú v nich viditeľné vplyvy ľudského osídlenia a hospodárenia.

V náväznosti na špecifické vlastnosti územia Slovenského krasu sa vytvorili pestré životné podmienky aj pre vývoj živočíšstva.

Špecifickým životným prostredím typickým pre toto územie sú podzemné priestory – jaskyne, priepasti, podzemné toky a vyvieračky.

Podstatnú časť plochy cca 78 % územia národného parku zaberajú  lesné spoločenstvá.

Územie Slovenského krasu je zaujímavé najmä rozmanitou výškovou členitosťou. Na pomerne malom území sa môžeme stretnúť s lesnými spoločenstvami v piatich lesných vegetačných stupňoch.